...JA SOM SKVELÝ NAVIGATOR, LIETADLO SI NAVIGUJEM,
VŽDY VIEM KDE JE SEVER, AJ KEĎ SEM-TAM ZAKUFRUJEM.
ALEBO
AKO SOM DOSTAL VÝPRASK ZO SÚŤAŽNEJ NAVIGÁCIE
V termíne 23 – 25 máj.2014 sa konal XXII. Ročník Memoriálu Ivana Hudeca v leteckej rally. Organizátorom súťaže je aeroklub Trnava sídliaci na letisku v Bolerázy v časti obce Klčovany, hneď vedľa Bratislavy, tam kde sa ide cez bráničku v plote.
Keďže som hosťujúcim členom Bratislavského aeroklubu, niečo ako nehrajúci hráč, bol som oslovený so žiadosťou o pomoc a priložiť aj svoje dve ruky k dielu. V telefóne sa ozvalo : “ Dobehni, potrebujeme ťa ! “
Organizátor ma hneď, na moje veľké prekvapenie, okamžite menoval do vysokej pozície, mal som na starosti všetko okolo TO...TO znamená, odnes TO, prines TO, urob TO, kam TO prosím ťa dávaš čo TO nevidíš ?!
Od rána, sa cely piatok robili konkrétne prípravy, upratovanie priestoru, aeroklubu, sedenia, brífingová miestnosť, pristávací deck, ale strašne som bol zaprášený od vápna, fakt bolo všade, neklamem. Varil sa gulašik a ostatné prijemné činnosti spojené s prípravou súťaže.
Večer keď sme mali všetko TO porobené a už nebolo čo TO urobiť tak sme sa zliezli, no išli sme rovno po vôni gulášu pred malou klubovňou Trnavského aeroklubu. Gulášik bol ale úúúúúžasnýýýýýýý. Po celodennej makačke, aj keby tam boli podrážky z topánok, tak aj tie by sme zjedli a ešte pýtali dupľu.
Vychutnávam si tak zaslúžený odpočinok bieleho muža po farebnej drine, s lyžicou v ruke, za chrbtom počujem “budeš robiť navigátora !“, nerušene pokračujem v jedení, lebo táto veta nemohla byť určená mne. Zrazu príde ku mene Stano a hovorí na mňa “ Ondrej ! , čo nepočuješ ma ?!, budeš robiť navigátora! “. Mne skoro zabehlo !. Otočím sa na neho s vytreštenými očami, lebo mi naozaj zabehlo. Čumím na neho s vytekajúcim gulášom z huby. Už sa nesnažím ani prehltnúť a bľabocem niečo ako, “čo ti švitorí? Ja? Navigátor ? Lietam ledva päťdesiat hodinu a ty ma chceš s strčiť do mašiny čo letí dvesto ! Nebudem vedieť kde som hneď po štarte!“ Stano na to.“Lietaš ?! Lietaš ! Musíš vedieť navigáciu ! Ráno o 6 00 UTC je brífing. Dones si pravítko, uhlomer, kružidlo !“ a pokojne odkráčal odo mňa ku svojej porcii gulášu ! Ešte v noci som ukradol synátorovi kružidlo z peračníku, natrafil v šuplíku na uhlomer a nejaké pravítko.
Ráno o 6 00 UTC brífing. Hlavný rozhodca hovorí o súťažných pravidlách, meteorologickej situácii, upozorňuje na blížiaci sa frontálny systém s možnosťou vzniku búrok. Zdôrazňuje bezpečnosť pri lietaní. "Páni ak budete mat na ramene búrku tak kašlite na to a bezpečne ju obleťte, dané rameno bude zrušené." Upozorňuje posádky na zakázaný priestor nad Duslom Šaľa. Hovorí o spôsobe prípravy, fotky, obálky, otočné body, identifikácii fotiek, rozdelenia časov na štartoch. Štartovacie sekvencie, odletové a príletové postupy. Opakuje pravidlá pristátia do decku, ktorý som včera robil. Ešte cítim chuť vápna v ústach. Všetko dôležité veci.
Po brífingu mi je predstavený “môj pilot“ Aspoň tak som si ho uložil pod týmto menom aj do telefónu. Pripadalo mi to ako dohodnutý sobáš, kedy ženích a nevesta o sebe nikdy nepočuli, tobôž sa nikdy v živote nevideli a obe rodiny po nich okamžite vyžadujú sex v svadobnú noc, najlepšie rovno s otehotnením a jasne že to bude chlapec ! "Môj pilot " sa pozrel na mňa a dal mi priamu otázku. “Lietal si už športovú navigáciu ? a ja na to, že NIE, ja lietam na motorovom padáku. Skoro odpadol. Na chvíľu sa mu podlomili kolená. Oči mal hore stĺpkom, no proste na mieste zamdlel.
Keď znova nadobudol vedomie vymenili sme čísla a stratil sa mi v dave.
Ja som tam stal sám, úplne opustený, okolo mňa zhon ako vo včeľom úli.
Prišiel som za rozhodcom a hovorím mu. “Janko, tak prosím ťa, daj mi teda tie podklady na navigáciu aby som si ju mohol pripraviť, vieš ja som nový, nech mam na to čas. Jano na mňa predpisovo pozrel a hovorí “Podklady dostaneš 30 min pred štartom!“ a ja na to “čo ti jebe? Však sa to nedá stihnúť ! Janko na to “a kto hovorí že sa to dá ?! “
Vtedy mi to konečne došlo, do čoho som sa to namočil ! Bože ! To bude iné Waterloo !
Keďže som bol ešte zo včera menovaný do pozície TO, Janko ma zobral tajnostkársky bokom a poveril ma úlohou rozmiestniť znaky na trať. Bolo mi hneď jasné, že aj keby mi povedal kde sú všetky fotky, na trati, ktorý je aký otočák, že mi je to aj tak prd platné, lebo si bol istý že nenakreslím mapu. Hmmmm, keď si na to teraz spomínam, hanbím sa ako som sa nechal zneužiť :D
Nafasoval som niekoľko desiatok metrov potravinárskej fólie vedro klincov stoviek, kladivo, súradnice, mapu a pod ho robiť, a možno si ma chcel, len otestovať, že či aspoň po zemi trafím na zadefinované pozície. V pohode, problém bol len spomínaná búrka, keď som dával prvý znak, tak pri mne udrel blesk, že mi vypadlo kladivo z ruky ! upaľoval som do auta a hneď som volal Jankovi, že čo sa deje. Z opačnej strany éteru sa ozvalo "pokračuuuuuj TO prejde". Je TO pekne že TO prejde, hneď po tom, ako do mňa uderí blesk.
Zmoknutý, ale šťastný, že ma netrafilo, rozmiestnil som všetky dva znaky, viem nebolo to fér voči ostatným súťažiacim, ale povedzme si pravdu, keby vtedy na mne závisel osud celého ľudstva tak sme všetci v peknej riti :D.
Vraciam sa späť na letisko, času mám dosť, lebo prvú etapu kvôli prechádzajúcej búrke zrušili.
Naskakujem na loď navigácie. Zisťujem, že som úplne v inom vesmíre, ako som bol doteraz zvyknutý z motorového paraglidingu.
Všetci sa motajú okolo nejakej skopírovanej mapy, na ktorej sú nejaké oblúčiky a písmenka. Všetci na to čumia, niečo si zapisujú iný fotia na tablet, aby som nevyzeral ako úplný blbec, aj keď to bolo na mne vidieť úplne na prvý pohľad, pristupujem k mape,. Veľavýznamne pohmkávam, vytiahnem digitálny foťák, nastavím na makro a fotím si mapu s čísielkami, písmenkami a poloblúčikmi. Načúvam čo hovoria skúsení “kolegovia“. Spomínajú nejaké míle. Ty kokos, imperiálne, pozemné, námorné ?
Z čista jasna sa úplnou náhodou sa pri mne objaví "môj pilot“ a hovorí, že či už mám urobené časové pravítko na 75 uzlov. Fakt som vypadať ako dement, lebo jediné čo zo mňa vyšlo bolo, že "aaaaa ?" Nakopávam internet. Pýtam sa Googlu o čom tento kmeň tu hovorí. Rýchlo zadávam heslá ako je športová navigácia, navigácia, letecká navigačná rally. Na obrazovke tabletu je milión odkazov na predajcov GPSeiek ide ma jebnúť od zlosti. Čo je toto za svet, že o ňom ani Google nevie!
Nastal čas potupy.
Niečo som stihol odpočuť. Uši som mal veľké ako slon, už viem že tie kružnice sú časti budúcej trate, že rýchlosť lietadla sa od dôb ako sme prehrali studenú vojnu udáva v NM – Námorných Míľach za hodinu, a pre istotu sa tak udávajú aj vzdialenosti na zemi, pričom stále platia aj kilometre ! Som úplne mimo !, že iná dimenzia, iný čas, iný vesmír . Preklínam Stana, že ja blbec som sa nechal na toto nahovoriť ! Mohol som si s nevedomým s pokojom ťahať svojho dreveného káčera po letisku a vytešovať sa s motorovým padáčikom.
Veci dostávajú rýchly spád. Zrazu sa pri mne objaví “môj pilot“ "Kde si ! už máme čas ! ponáhľaj sa po obálku, ja idem prebrať mašinu ! Mame tú 43 !" A zmizol ! Viem predsa čo je 43 ! Čooooo 43 ! Ty kokos, Však z nej vidno dolu veľké hovno ! upaľujem do brífingovej miestnosti Tam na mňa čaká obálka s označením lietadla a menami posádky, až po svadobnej noci sa dozvedám ako sa volá “môj pilot “ !
Presne na sekundu dostávam obálku, otváram ju a vyťahujem mapu, Je čistá ! Nič tam nie je ! Vedľa pripravujúca sa posádka na ma vytriešťa oči, skade som sa tam zobral. Prihlúplo sa usmievam a snažím sa vysvetliť, že ja som tu omylom, že ja lietam motorový paragliding, že budem robiť navigátora som sa dozvedel 12 hodín dozadu. Oči už vytriešťajú úplne na doraz ! Kukám na nejaký kus papiera, že štartovací bod trate dostanete konštrukciou otočného bodu trate 7 a otočného bodu trate 4. Chvíľočku som nevedel kde je sever. Ty kokos ! Toto je iná haluz, že nevieš ani ako a kam máš odletieť! Janko veľmi dobre vedel prečo ma poslal robiť tie znaky ! Beťár jeden :D
Začínam kresliť trať, zmierený s tým že ani neodletím. Chalanisko do vedľa, mi potichu hovorí “otvor tú malú obálku “. Naletel som. Otvoril som obálku a tam bola celá trať nakreslená. Sadista jeden ! Predlžuje moje utrpenie ! Pripravujem čo stíham. Rýchlo prekresľujem trať do farebnej mapy. Janko na mňa pozerá ako mi to ide rýchlo. Pristúpi ku mne a hovorí “ ty a vieš ako sa zapína loger ? “Čoooo ten nie je zapnutý ?! Hovorím “nie “ ukazuje mi “aha takto, takto stlačíš takto a potom takto" Zvoní mi telefón “ môj pilot “! "Kde si !, už mame štartovať ! “ pozerám na hodinky 3 min do štartu ! a ja mam všetko na stole. Otváram tašku, jedným pohybom do nej všetko nasypem ! Vyštartujem z brífingovej miestnosti a upaľujem cez celú budovu k hangáru bežím na rolovačku k 43. Mašina nahodená “môj pilot“ otvára dvere. Šmarím tašku na zadné sedadlá. Vyskakujem a krídlo. Trenky s nohavicami sú na pol žrde a všetkým ukazujem kam môžu ísť z celou súťažou. Potom mi hovorili, že to by to bola úžasná fotka na pozvánku na budúci ročník !
Nestíham sa ani usadiť, zatváram dvere. Mašina má už plný céres. “ Môj pilot“ sa pýta “máš zapnutý loger ?“ ,“ano“, "aj anténu si pripojil ?" Čoooo ? dnes mám deň samých prekvapení. Predné koleso v lufte, nachádzam nejakú koncovku a fakt ju jebnem do logeru. Šťastie, sedí. Bolo to v poslednej chvíli ! Spúšťam stopky. 43 je v lufte. Odlietame na trať. Pilotovi dávam fotky otočných bodov. Ja skladám mapu, podávam mu ju. V intekome počujem “kurz !“ Pozriem na mapu odborným okom a ukážem pilotovi kurz pravou rukou. Ten sa na mňa pozrie .Tak vytreštené oči som ešte v živote nevidel. Nestíhame. Pri zadávaní štartovacieho poradia sa zmýlili a dostali sme úplne iný čas ako sme mali mať. 43 na maximálke sa dovalí k otočáku. Točíme ostrú pozeráme cez krídlo pod seba. Bojujeme o každú sekundu ! Pozerám na fotku. Hlásim correct ! “Môj pilot “ potvrdzuje. Pozerám sa okolo seba. Povaľuje sa tu nejaký pás. Kukám na seba. Ty kokot! Však ty nie si v lietadle pripútaný ! Revem do interkomu “pásy!“. “Môj pilot“ sa pozrie na mňa. Okamžite pritiahne, preťaženie ma natlačí do sedačky. Schmatnem pasy a pracky vyrazia k sebe. Ostanú však na opačných koncoch vesmíru. Nadávam čo za normo pilota tam pred mnou muselo sedieť. Hreším do intercomu. Všetko púšťam. Idem vytrhnúť pásy zo kotvenia. Konečne som sa pripútal. “Môj pilot“ reve do intercomu “kde sme“ ! Zbieram mapy, traťové fotky časový plán. Pozerám pred seba. Na horizonte je vidieť kapotu radového 6 valca M 337 s kompresorom, za jeho kapotou zapadá slnko a za slnkom sa točí vrtuľa. Vedľa mňa je krídlo ako vráta do hangáru. Keby že, je aspoň rovné, ale má záporný šíp ! Jediné čo vidím je kus rýchlo sa pohybujúcej zeme medzi palubnou doskou a nábežnou hranou krídla. Mal som pocit mašínführera v parnej lokomotíve, ako sa mu rýchlo mihajú koľajnice pri tom malom bočnom okienku. “Kde sme !“ reve pilot do interkomu druhý krát. Pozriem von, pozriem do mapy, pozriem von. “ V piči !“ znie moja odpoveď. Pozerám fotky otočákov, ale aj tie sú mi prd platné. Nemusia byť korektné. Zrazu zbadám známi terén ! Tu som bol keď som roznášal znaky ! Revem pre zmenu do interkomu ja “ Ťahaj na pravo ! 030° ! tu by mali byť znaky ! “Môj pilot“ sa nestíha čudovať čo mu to hovorím. “Kurva hľadaj ! Ráno som ich sem dával. Skoro do mňa jebol blesk !“ Chytám sa v mape a navediem pilota jeho stranou na znaky. Našiel ich on :)
Naháňame čas na otočákoch. Mašiny pred nami sa pohupujú vo vzduchu. Míňame otočák pred Rišňovcami. Znova revem do interkomu “sme zle ! toto sú Rišňovce ! Otočák je za nami !“ 43 robí bojový obrat hodný stíhacieho lietadla.. V tej polohe pomaly dolu hlavou zbadáme “pod“ nami druhú posádku. Ty sú tam pre zmenu skorej :). Vidíme im do kabíny navigátor drží mapu, obaja kukajú do zeme. Zrazu sa im cez kabínu mihne náš tieň. Obaja naraz zdvihnú hore hlavy. Pozerajú na nás ako sa na nich z hora dívajú dvaja chlapci. Už by sme Vás dávno zostrelili :). Oblietavame ich závratnou rýchlosťou.
Atmosféra sa na palube 43 ukľudnila. Stíhame časy. Identifikovali sme väčšiu polovicu fotiek, otočáky všetky correct / incorrect.
Dolietavame k Bolerázu, je čas na moderne “selfie“ :) od posledného otočáku pilotujem mašinu k okruhu. Navediem ju na zostup. “Môj pilot“ dokonči priblíženie a spadneme pred deck. Doskackáme do neho. No čo, Trafili sme aspoň lodné skrutky :).
Vystupujeme z mašiny. Odovzdávam podklady a zapisujem fotky, znaky otočáky.
Sme evidentne posledný. Keby sme neodštartovali tak by sme mali menej trestných bodov ako keď sme išli do luftu.
Ale poviem Vám, bol to neskutočne fascinujúci zážitok. Prepadol som úplne navigácii. Na nasledujúcich Majstrovstvách Slovenska, sme skončili na 7 mieste. Z celkového počtu 13 posádok je to celkom slušný úspech, na úplného začiatočníka. Pred nami bola len Slovenska reprezentácia, ktorá sa na majstrovstvách sveta v RELLY v Poľsku umiestnila na prvom mieste, za ňou nasledovali maďarské posádky a jedna domáca, ale to bolo len o nejakých pár bodov.
A prečo letecká rely ?
Dovolím si voľne citovať ciele leteckej rally.
Zámerom leteckej rely, je skvalitniť letecké zručnosti, ktoré dovoľujú posádke navigovať a ovládať lietadlo pri základných podmienkach letu za viditeľnosti a byť tak úplne nezávislá od používania GPS. Takto letecká rally zvyšuje bezpečnosť lietania.
Na čo kladie hlavný dôraz letecká rally :
- na schopnosť navigovať podľa základných pokynov k letu pri použití len základného navigačného vybavenia – test samostatnosti
- na schopnosť presne dodržiavať trať pri dodržiavaní časového plánu – test presnosti
- na schopnosť správne vyhľadávať objekty na zemi pri navigovaní – test vyhľadávania objektov
- na schopnosť ovládať lietadlo na krátkych a úzkych pristávacích pásoch a tak predviesť schopnosť družstva spolupracovať presne a bezpečne – test pristátia.
